. . . . . . . svetoponímanie Slavianov . . . . . . .
Slaviano-Árijský energetický systém 9 čakier (druhá časť)
Napríklad v minulosti si farbili vlasy len ženy, ale teraz tak robí už aj veľa mužov. Farbením vlasov sa však mení spektrum, na ktorom pracujú čakry, alebo body príjmu energie. Čo sa potom deje? Organizmus začne bojovať s hlúposťou, ktorá je daňou móde. A ženy hovoria: aha, korienky už lezú. Nie, korienky nevyliezli, ale sám organizmus obnovuje vlasy, aby mohol dostávať presne tú energiu, ktorú nevyhnutne potrebuje.
Všetko čo sa v nás deje je ako keby projekcia okolitého sveta. A každý z nás si vytvára svoju vlastnú, osobnú projekciu, t.j. svoj vlastný svet. Každý z vás vidí okolitý svet nie je taký, aký skutočne je, akým sa javí v realite, ale ako považuje za správne na neho nazerať. Ide o tie stereotypy, ktoré do nás vkladali už od jaslí, v škôlky, v škole a ďalších vzdelávacích inštitúciách. Navyše tu vplývajú médiá, ktoré už systémovo vymývajú mozgy. Ale aj oni vytvárajú svojráznu realitu, ktorá nemá nič spoločného so skutočnosťou. Znamená to, že v skutočnosti sa odohráva jedno, ale aby sme na podstatu toho nezamerali pozornosť, ukážu nám druhoradé body a udalosti, aby odviedli pozornosť od podstatných vecí a príčin.
A tu vzniká nový systém komplexov, nový poruchový systém. Keď po revolúcii prišli prvé seriály, prišli aj prvé reklamy. Vtedy propagovali kúpiť to či tamto, proste kúpiť to, čo im bolo výhodné. A kde to priviedlo? Dnes už vedci hovoria, že lepšie chodiť do butikov, že chodenie po veľkých obchodoch je už druh choroby. A už aj ponúkajú na to lieky ako na chorobu. Čiže najskôr reklamujú: ochorte! A potom vám predám liek na vašu chorobu! Všimnite si, že začali s reklamovaním výrobkov, ale teraz je väčšina reklám inzercia na všetky možné lieky, ako všeliek na tú či onú chorobu. A človek si už ani neuvedomí, že všetky tieto choroby vyvinula reklama. Pozrime sa na reklamu: „Pepsi, ber od života všetko!“ Ak ste si všetko od života zobrali, tak už ste mŕtvola, lebo reklama v skutočnosti hovorí: „Pite Colu a zomierajte!“ V televíznom programe „ZDRAVIE“ (ruský seriál) moderátorka Eleanóra Beľančiková špeciálne pre deti ukázala skúmavky so žalúdočnou šťavou, do ktorých naliala Coca-Colu a Pepsi-Colu, následkom čoho bolo vidno, ako tieto čierne špinavé vločky poškodzujú žalúdok. Bola aj iná relácia, kde do Coca-Coly pustili kúsok plastu, ktorý sa v nej rozpustil. Takže si predstavte čo to ľudia vlastne pijú? Malým deťom sa po požití Pepsi-Coly zmení farba moču na takmer čiernu. Ako sa hovorí, močia krv. A to všetko po požití Pepsi a Coca-Coly. A čo dávajú na „výmenu“? Tričko, bejzbalovú palicu, čiapku, fotoaparát atď., ale syr zadarmo býva iba v pasci na myši. V podstate reklamujú: Dajte svoje zdravie, umrite a na oplátku získate tričko alebo voľnú vstupenku na diskotéku. Toto je systém ničenia.
Nie nadarmo som už neraz povedal, že každý človek si vytvára svoj vlastný svet. A či sa človeku žije vo svete ľahko alebo ťažko závisí od neho samého. Človek má žiť večne, vytvárať svoj vlastný svet, svoj vlastný aktívny obraz života, nie budovať si svet utrpenia – čo je preprogramovaná verzia života. Nežime podľa cudzej nápovede, ale hľadajme riešenia našich otázok. Prečo? Pretože všetko, čo nás obklopuje – doslovne každá hmotnosť, objem, hmota, vzdialenosť – všetky tieto parametre závisia od nás, a sú v našej hlave.
Možno už od detstva poznáte príbeh, že z jednej dediny do druhej museli ľudia prejsť napríklad 15 km. Samotnému človeku sa ide ťažko. Ale ak si s niekým po ceste pobeseduje, tak prejde aj 30 km a ani si nevšimne, ako túto vzdialenosť prešiel. Ako to je možné? Hovorí sa: diskusia ukrýva vzdialenosť, t.j. ani si neuvedomujete prácu nôh. Rovnako to je pri počítačových hrách – zdá sa nám to chvíľka, ale pritom môžeme hrať celé hodiny. A všetky tieto miery – vzdialenosť i čas máme vo svojej hlave. Rovnaký prípad je, ak povedzme žena na ulici a vidí ako auto zrazilo kočík a dieťa padá pod kolesá auta. Neuvažuje v intenciách „nedá sa“, ale beží k autu, nadvihne ho a dieťa zachráni. Udrží auto až kým sa dieťa nedostane spod kolies. A neskôr, keď sleduje video a snaží sa auto zdvihnúť, nedokáže pohnúť ani o milimeter. Prečo sa jej to predtým podarilo? Pretože v tej chvíli ani nepomyslela, že auto je príliš ťažké, „nevážila“ ho. Pre ňu to jednoducho bola prekážka, ktorú v tej chvíli musela odstrániť.
Alebo iný prípad. V škole na hodinách telesnej výchovy má žiačik problém preskočiť latku napr. 80 cm. Nedá sa a hotovo. Ale ak ho vonku začne naháňať pes, tak preskočí aj viac ako meter a ani si to neuvedomí. Alebo prípad, keď 14 ročné dievča udržalo za ruku mamu nad priepasťou, ktorá sa na túre v horách šmykla. V tom okamihu ani náhodou neuvažovala o vážení hmotnosti…
A teraz si spomeňme na ženy, ktoré boli obvinené Inkvizíciou z čarodejníctva. Jednou z ich metód vyšetrovania bolo váženie. Ide o to, že žena, ktorá bola takto obvinená, zo strachu – pretože vie, že jej ide o život – „stráca“ hmotnosť, je v stave poníženia, t.j. bunky jej organizmu sa „rozišli“, a potom v takomto stave pri vážení mala 20, alebo 28 kg. Takže bežný človek, keď na ňu pozrel videl, že by mala mať 50 – 60 kg, ale váhy ukázali napr. 20 kg. A vtedy ju obvinili, že je čarodejnica, že lieta na metle. A sú ženy, ktoré v takýchto extrémnych situáciách nemajú vôbec žiadnu váhu. Nuž nečudo, že ju nad priepasťou udrží aj mladé dievča. Tak koho to vlastne pálili? Alebo si vezmime relácie o paranormálnych javoch. V jednej relácii nemôžu pochopiť, že našli 16 ročného chlapca, ktorému váhy ukázali 64 kg. Potom vzal na ruky dospelého človeka znova sa postavil s ním na váhu. Tieto ukázali 90 kg. Potom odvážili iba samého muža bez chlapca, a tento vážil 90 kg. Znamená to, že v okamihu váženia mal chlapec nulovú hmotnosť.
Predstavme si človeka, ktorý ide sám po lese a vie, že do dediny má päť kilometrov, ale musí sa tam nevyhnutne dostať pred západom slnka. Čo robili ľudia za starých čias? Vbili klin medzi vetvy stromov, aby zastavili Slniečko. Keď človek nabíjal kolík medzi konáre stromov, hovoril: Jarilo, zastav svoj chod – a o stihol. Slniečko ako keby zastalo na nebesiach, ale to sa stalo iba v jeho svete. Iba pre neho Slnko spomalilo svoj pokrok. A unavený človek nemajúc nijaké podozrenie v skutočnosti zapojil svoje vnútorné rezervy a aktivizoval celý energetický systém, ktorý je na obrázku 20. A on, psychologicky pokračujúc vo vizualizácii, síce sa cítil unavený, ale v skutočnosti zvýšil rytmus kroku, zvýšil svoju rýchlosť, a tak sa dostal domov ešte za Slnka na oblohe. Neskôr povedal: meškal som, vykonal som takýto rituál a Slniečko Jarilo zastalo a ja som stihol dôjsť.
Alebo si vezmime ťažko chorého človeka. Čo pomáha človeku sa z toho dostať? Spravidla sa snaží spomínať. Aké je najkrajšie obdobie človeka? Detstvo je vždy to najlepšie. A keď je takto naladený zistí, že aj bolesť ustúpila. Ale tu nedošlo k vyliečeniu bolesti, t.j. jej príčiny, ale stalo sa toto: keď človek spomína na detstvo, tak celý čakrový systém a energetický systém prechádza do režimu, v ktorom sú uložené spomienky. A dochádza k prestaveniu organizmu na tú dobu, na ktorú človek spomína. Preto mnohí lekári v asociálnej medicíne hovoria, že sa snažia tieto prípady vôbec nespomínať, lebo by mohli prísť o prácu, pretože by to vyzeralo, že lekár zošalel. Uveďme si príklad ťažkej otvorenej zlomeniny kosti, kde kosť až vyšla na povrch a sú aj o tržné rany. Lekári kosti zozbierali, napravili, použili napríklad prístroj Jelizarova. Ale potom ku chorému príde babka alebo dedko a začnú ranenému čosi šepkať. A lekári vidia, že švy na rane sa hoja veľmi rýchlo, a niekedy dokonca ani stopy nezostanú. Potom sa snažili niečo dozvedieť od babky, ale tá odvetila: Ty, môj milý to nepochopíš. A dobre povedala. Nech by sa akokoľvek snažila, lekár to nepochopí. Prečo? Pretože majú rôzne reality.
Lekár žije v materialistickej reálnosti, v ktorej je človek považovaný za fyzikálno-chemický systém, t.j. hodnotí stav človeka z pohľadu fyziky a chémie. Ale babička zase z pohľadu duchovných prejavov. Teda lekári majú materialistický systém, ale babička má duchovno-duševný. A tak títo ľudia, hoci aj hovoria rovnakým jazykom, sa nemôžu navzájom porozumieť. Doktor povie o takejto babke, že to je šarlatánka, a ona o ňom, že je nechápavec. Čo mu možno dobre vyložiť, keď nechápe bežné, jednoduché pravdy. Toto je dôvod, prečo hovoríme, že každý človek má svoj vlastný svet. A tento jeho vlastný svet sa môže rozširovať viac ako vesmíry, ak sa on sám neobmedzuje iba v ňom samom a ak existujú ľudia, ktorí myslia rovnakým spôsobom. Preto sa to nazýva ich okolie. Veď prečo sa dnes média stavajú proti nášmu svetonázoru? Ohovárajú slovanstvo všetkými možnými spôsobmi, pretože nie sú schopní pochopiť náš pohľad na svet. Nechápu, čo to znamená žiť podľa Svedomia. Nechápu, čo to je ctiť svojich rodičov ako Bohov. Pre nich je Boh namaľovaný obraz, dedo sediaci na obláčiku, alebo nejaká nejasná vesmírna inteligencia, alebo presnejšie Boh vie čo. Ale uznať, že Boh, tvoj Stvoriteľ chodí po byte a pripravuje paradajky na večeru nedokážu. Je to preto, lebo im založili na oči klapky a doplnili to otrockou psychológiou. Ale otrocká psychológia nedovolí myslieť, uvažovať a s rešpektom sa chovať k všetkému živému. Pretože osud otroka je najesť sa, vyspať a vykonávať svoje telesné potreby, nič viac. To zvyšné domyslia iní. Ale okrem toho majú ešte dvojaký meter: Toto je náš systém a všetko ostatné treba zničiť, zakázať, zatvoriť, pretože to jednoducho nedokážu pochopiť. Ľubovoľné slovo od okolitého sveta ich privedie k rozladeniu, pretože naruší ich striktnú konštrukciu. A čo sa z nich stáva? Ničitelia. Ale kto o sebe povie: Ja som rozladený, ja som deštruktívny? Nuž analogicky začínajú hľadať mimo seba, z vonku: Aha, tu sme našli deštruktívnu sektu, to sú títo, to sú tamtí. Aj keď majú to isté učenie, len si dali iné názvy: evanjelici, katolíci, protestanti, ortodoxní, ktorí sa sami nazývajú pravoslávni. A majú medzi sebou neustále rozpory. Ako píše Filatov: Každý druhého nazýva netvorom, napriek tomu, že sám je netvorom. Aj Ježiš im povedal, ale ani na to nepomyslia: Vidíte triesku v oku svojho brata, ale brvno vo vlastnom si nevšímate. Toto je o nich.
My vidíme iný svet. Oni vidia svet z pohľadu spotreby. Veď to prvé, čo vždy hovoria je: Boh daj! No nikto nepovedal: Boh na! Len daj, daj, daj! Auto, byt, dom, chatu. Viac peňazí, krásnu ženu. Muža s Mercedesom. A čo na výmenu? Naozaj adekvátna výmena: vezmi naše hriechy! No existuje príslovie: Kvôli stromom nevidia les. V prvom rade počúvajú iba seba. Aby ako tak prežili, musia niekoho znásilniť. Literárny génius píše majstrovské diela. Spisovateľ napíše dobrú knihu. Menej šikovný spisovateľ píše fejtóny. A ten, komu ani toto nie je dané sa stáva literárnym kritikom. A takto všetci začínajú s kritikou, aby niekoho skritizovali, aby ukryli svoje prehnité vnútro, v ktorom ničoho niet, ktoré nie je vyvinuté. Všimnite si, nikto z nich nejde do Prírody, aby sa započúval do šumu vetra, spevu vtákov, šelestu trávy, zurčania potôčika. Nie je im to dané. Nedokážu pochopiť, že to je nevyhnutné na prežitie človeka, t.j. že musíme byť v harmónii s Prírodou, že musíme vedieť počúvať okolitý svet v prvom rade, a až potom seba. Toto je hlavné.
Vráťme sa ku kanálikom. Každý má bod začiatku a bod východu. Môžeme ich nazývať aj Bod zrodenia a bod smrti, bod života. Človek môže aj náhodne zasiahnuť jeden z bodov a tým aktivovať v sebe schopnosti, t.j. aktivizovať v sebe napríklad bod života. Na ľubovoľnom z čakrových kanálov. Môže to nastať napríklad dopadom blesku či zrážkou autom. Človek upadne do bezvedomia, zažije klinickú smrť, ale sila úderu zasiahla bod života. A v závislosti od toho, aký bod bol zasiahnutý, môže človek začať v sebe rozvíjať liečebné schopnosti; napr. začne liečiť rukami, ak úder zasiahol bod života kanála, ktorý je spojený s 5. čakrou – Ladou. Ak úder zasiahol bod kanála č. 6, t.j. Leľu, tak u človeka sa začnú objavovať intuitívne schopnosti, začína predpovedať. Ak by úder zasiahol čakru 7, tak by nadobudol iné schopnosti. Ale ak by napríklad v ruvačke bol zasiahnutý bod smrti, tak človek sa síce vráti domov, ale môže napr. do týždňa zomrieť. A nijaký lekár nebude môcť prísť na to prečo. Jednoducho úder zasiahol bod smrti.
Japonci, Kórejčania, Číňania si dodnes uchovávajú spisy a schémy človeka, na ktorých sú vyznačené body života a body smrti. Ak je potreba niekomu pomôcť, vedia buď do bodov zaviesť ihličky, alebo jednoducho nahrievajú a človeku sa polepší. Alebo naopak, ak treba poraziť nepriateľa, zničiť ho, vtedy údery smerujú do bodov smrti. Ale tí, ktorým sa tieto údery snažia zasadiť sa snažia brániť a chránia sa, zakrývajú body smrti. A oni sa naopak tiež snažia zasadiť údery do bodov smrti svojho protivníka. Preto existujú údery aj bloky, to všetko sú obranné systémy. Všetko je vzájomne previazané.
Všimnime si, Rodnik vyžaruje, aj čakra vyžaruje, ale nenachádzajú sa v rovine, ale vo sfére. A tento súhrn vyžarovania sfér vytvára obrannú obálku okolo tela, ktorú mnohí volajú aura. Ale aura najviac vyžaruje okolo hlavy, t.j. najviac žiari od duchovných energií troch čakier 7, 8 a 9. Zlieva sa z biele, fialové a belasé žiarenie a vytvára sa zmiešané, bielo-fialové svetlo s odtieňom do zlata. Preto na mnohých obrázkoch je nakreslená okolo hlavy, aj keď v skutočnosti je okolo celého tela. Preto ak človeku spôsobili zoči, alebo mu jednoducho je zle, prebili čakru, tak sme už hovorili, ako postupovať, t.j. treba odoberať negatív.
Ale ak si človek napr. popálil ruku, tiež trpí. Ľudovo sa používa niečo, čo môžeme nazvať energetická soľ. Špirálovitým pohybom rukou odoberieme energetickú soľ z popáleného miesta preč, do ohňa, napr. na sviečku a zopakujeme 3x. Toto stiahne všetku nadbytočnú tepelnú energiu. Človeku sa vytvoria pľuzgiere, ale niekedy môže vzniknúť problém, ak si on sám zablokuje pomoc organizmu. A čo to je táto blokácia? Strach. Keď niekto povie, že sa ničoho nebojí, tak je to buď veľký klamár, alebo veľký hlupák. Strach je skutočný stav organizmu, ako keby imunitná ochrana pred niečím neznámym. Ale strach možno prekonať, presne tak, ako možno prekonať pocit hladu. Dokážeme prekonať pocit hladu? Áno. Dokážeme prekonať pocit chladu? Môžeme. Znamená to, že analogicky dokážeme prekonať aj pocit strachu. Strach existuje len pred niečím neznámym. Ak to učiníme známym, už nás nemá čo strašiť.
Je známe, že energetické kanály sú veľmi často lokalizované spolu z fyzickými kanálmi. Môžeme to vidieť aj na sebe, keď sa pozrieme na ľavú ruku. Pozorne sa pozrime najmä na ľavú dlaň – vidíme na nej čiary. Ľavá ruka je ako program, ktorý nám hovorí, čo nám bolo v živote dané. Pravá ruka zase ukazuje, čo sme už v živote dosiahli. Toto je princíp toho, čo sa po grécky nazýva chiromania – od slova „chiro“, ruka. Porovnajte si dlane. Ak sú vaše čiary identické znamená to, že idete správnou životnou cestou. Ak ste niečo urobili inak, ako ste mali, ak ste sa odklonili, tak všetko sa odzrkadlí na vašej pravej ruke. Znamená to, že nemusíme byť ani odborníkmi na čítanie z dlane a vieme učiniť dôležitý vývod: Idem alebo nejdem po ceste, ktorú odo mňa očakával Rod, ktorý mi dal život?
Predchádzajúci článok: Slaviano-Árijský energetický systém 9 čakier (prvá časť)
Pokračovanie: Slaviano-Árijský energetický systém 9 čakier (tretia časť)
~~~
Zdroj Vedagor: https://vk.com/wall510552269_1282
