Setkání 22.6.2019 v Šancích – Vrbovcích
Uctění Památného dne genocidy Slovanů 22.6. v Šancích – Vrbovce
Na moravsko-slovenském pomezí se 22.6.2019 sešli Slované, aby společně uctili Památný Den Slovanů.
Tento den se v Rusku připomíná od roku 1992 a od roku 2007 nese název Den paměti a smutku, Den velké vlastenecké války. Je to den napadení Východních Slovanů nacistickým Německem a jeho satelity. Během války zahynulo 26,6 miliónů obyvatel Ruska. Tito hrdinové přinesli svou oběť za osvobození celého světa. Bez jejich oběti a hrdinství bychom zde, jako slovanské národy, již nebyli. Připomínat si tento den navrhl Miloš Zverina, předseda o.z. Slavica, na Všeslovanské národopisné slavnosti „Slovanská Praha 2018“, na které byl tento návrh jednohlasně přijat.
Pro setkání byl vybrán Pomník revolúcie 1848/49 ve Vrbovcích – Šance. Na tomto místě se 18. září 1848 shromáždili Slovenští dobrovolníci, aby pod vedením Slovenské národní rady, před rozvinutými bojovými prapory, přísahali věrnost Slovenskému národu a začali ozbrojený boj za jeho svobodu. Tohoto boje se účastnili i Moravští dobrovolníci.
Během setkání promluvil Pepa Endrych a uvedl souvislosti, proč by si Slované měli připomínat svůj vlastní památný den. Dále pak Vladimír Sámo Prokeš zmínil souvislost tohoto památníku s bojem za samostatnost Slovenska. Následně jsme uctili památku našich Předků.
Věříme, že Slované se znovu obrodí a budou žít opět společně podle své kulturní tradice a odkazu svých předků.
—
www.obcina-trinec.cz
~ ~ ~
Fotky zobrazíte na: stránce Facebooku
Po setkání s Milošem Zverinou z občanského sdružení Slavica na Slovanském festivalu v Lužné jsme se rozhodli (Pepa Endrych a Mojmír Mišun) podpořit, aby datum 22.6. bylo uznáno jako Památný den genocidy Slovanů (Pamätný Deň genocídy Slovanov 22.6.).
Na podporu úsilí si připomínat tento památný den byl v neděli 16.6.2019 od 17.00 hodin odvysílán na Svobodném vysílači CS ve Studiu Třinec pořad: Pamätný Deň genocídy Slovanov 22.6. a Slovenský Národný Pochod Dukla – Devín.
Dále Pepa Endrych nás svolává k uctění tohoto pamětního dne k Velké Javořině, do Šancí – Vrbovců, kde se sejdeme v sobotu 22.června ve 13.00 hodin k uctění tohoto svátku. Současně zde posedíme, pobesedujeme, zazpíváme si a uděláme společnou fotku pro web Slavica.
Od Vsetína jedou autem Mojmír a Michal. Kdo se dále účastní, je vítán. Podrobnosti místa setkání se dozvíte u Pepy Endrycha na mobilu 603 370 842 nebo mailu cajeme@seznam.cz.
GENOCÍDA SLOVANOV
Miloš Zverina, předseda o.z. Slavica navrhuje 22.6. slavit Den genocidy Slovanů.
Podľa medzinárodného práva je genocída nepremlčateľný medzinárodný zločin a zároveň je aj tým najťažším zločinom proti ľudskosti. Je dosť nepochopiteľné, že do dnešného dňa nemajú Slovania vyše 350 miliónové celosvetové spoločenstvo svoj pamätný deň genocídy. Genocída bola v minulosti už uznaná Arménom, Židom, Kambodžanom alebo Rwanďanom, no Slovanom zatiaľ priznaná nebola. Pritom len v 20. storočí boli vyvraždené desiatky miliónov Slovanov počas dvoch svetových vojen a besnenia protislovanských síl v samotných slovanských krajinách. Najviac ich bolo systematicky vyvraždených počas Druhej svetovej vojny resp. Veľkej vlasteneckej vojny pri realizácia nacistického Hlavného plánu pre Východ (Generalplan Ost).
V tejto koncepcii Adolfa Hitlera a nacistického hnutia išlo o získanie životného priestoru (Lebensraumu) na úkor Slovanov a naplnenie stáročného nemeckého ideologického sna Náporu na východ (Drang nach Osten). Vykonávanie tohto plánu malo za následok genocídu a etnické čistky Slovanov. Odhaduje sa, že počas uvedeného obdobia bolo vyvraždených asi 30 miliónov Slovanov a zhruba o podobný počet sa znížilo obyvateľstvo v slovanských krajinách následkom tejto strašnej vojny. Tu treba pripomenúť, že tento nápor na Slovanov zo strany západu prebieha nepretržite najmenej počas posledných tisíc rokov.
V stredoveku sa tento nápor západu šikovne maskoval tzv. šírením kresťanstva a organizovaním krížových výprav proti Slovanom Svätou rímskou ríšou nemeckého národa. Obete tohto “pokresťančovania” už dnes ťažko niekto spočíta, ale išlo o milióny zabitých Slovanov a ich postupné vytláčanie na východ (Drang nach Osten). Podobná situácia panovala u južných Slovanov, kde bola agresorom Osmanská ríša a jej genocídna politika voči Slovanom. Pre úplnosť treba ešte spomenúť vojenské ťaženie 600 tisícovej európskej armády vedenej Napoleónom, ktorá v júni 1812 napadla Rusko.
Slovanské združenie Slavica zo Slovenska počas Všeslovanskej národopisnej slávnosti- Slovanská Praha 2018, ktorá sa konala v dňoch 7. až 9. júna 2018, podalo prostredníctvom svojho predsedu návrh, aby bol dátum 22.6. uznaný ako Pamätný deň genocídy Slovanov. Uvedený návrh bol jednohlasne prijatí na spoločnom plenárnom zasadnutí troch medzinárodných slovanských organizácií: Všeslovanského výboru so sídlom v Prahe, Všeslovanského zväzu so sídlom v Moskve a Medzinárodnej Slovanskej rady so sídlom v Kyjeve. Tento návrh logicky nadväzoval na Uznesenie XII. Slovanskej rady O genocíde Slovanov, ktoré bolo prijaté 23. mája 2015 v Moskve. 22. júna 2018 slovanské združenie Slavica zorganizovalo prvý krát verejné zhromaždenie v Nitre (Park na Sihoti) pri pamätnom kameni Ciest víťazstva a slovanskej lipe, kde spolu s prítomními účastníkmi si pripomenuli tento Pamätný deň genocídy Slovanov.
Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo jednoduché vybrať vhodný dátum pamätného dňa, tak aby sa s ním mohol stotožniť čo najväčší počet Slovanov. Počas už spomínaného tisícročia bolo proti Slovanom spáchaných niekoľko genocíd. No tá najväčšia a najlepšie zdokumentovaná je genocída, ktorá sa odohrala voči Slovanom počas Druhej svetovej vojny resp. počas Veľkej vlasteneckej vojny. V tejto vojne bolo najviac zaznamenaných obetí práve u východných Slovanov (Rusi, Bielorusi a Ukrajinci). Ako všetci dobre vieme východný Slovania boli napadnutí práve v deň 22.6.1941 nacistickým Nemeckom – operácia (plán) Barbarossa. Okrem toho okolo dňa letného slnovratu napadol aj Napoleón Rusko a u južných Slovanov sa tiež v tomto čase (Vidovdan) odohralo viac nepríjemných udalostí.
K úcte k miliónom obetí východných Slovanov je práve dátum
22.6. najvhodnejším dňom na Pamätný deň genocídy Slovanov.
Ako symbol Pamätného dňa genocídy Slovanov združenie Slavica na spomínanej Všeslovanskej národopisnej slávnosti navrhla Hviezdu Roda(u). Ide o osemcípu hviezdu, starý symbol vnútornej sily a múdrosti, ktorý poukazuje na nekonečno vesmíru a harmóniu človeka so svetom. Je aj symbolom Slovanských rodov, na ktoré smerovali už spomínané genocídne ťaženia. Farebné prevedenie na tento účel je Hviezda Roda v červenej farbe umiestnená na bielom, šedom alebo čiernom podklade.
Uvedený symbol je vhodné doplniť nápisom veľkými písmenami GENOCÍDA SLOVANOV alebo Pamätný deň GENOCÍDY SLOVANOV. Pietne spomienkové stretnutia by sa mali organizovať na významných miestach pre Slovanov ako sú napríklad pamätníky na obete vojen, pri pamätných stromoch (lipa, dub), hájoch, skalách a iných prírodných útvaroch. Počas týchto stretnutí je vhodné zasadiť pamätný strom, lipu alebo dub a pripomenúť účastníkom tu uvedené informácie.
V súvislosti s vyššie uvedeným odporúčame:
- Zapojiť do pripomínania si Pamätného dňa genocídy Slovanov čo najviac občianskych organizácií a jednotlivcov v Slovanských krajinách a žiadať ich o písomnú podporu uvedeného návrhu.
- Preniesť uvedenú problematiku do parlamentov jednotlivých Slovanských krajín a neskôr na pôdu medzinárodných organizácií vrátane OSN.
- Keďže Slovania utrpeli v posledných svetových vojnách najväčšie straty, mali by dostať všetky doteraz uznané reštitúcie a vojnové reparácie.
- Parlamenty slovanských krajín musia na legislatívnej úrovni systematizovať problém genocídy Slovanov, najmä v prvej a druhej svetovej vojne.
- Vytvoriť múzeá genocídy Slovanov, v ktorých sa budú zbierať materiály a fakty o cielenej deštrukcii civilistov a vojenských síl.
Slávme slávne slávu Slávov slávnych.
V Nitre dňa 9.5.2019
Miloš ZVERINA
Podrobnosti: | Zdroj: slovanskakultura.cz/spolecnost/259-genocida-slovanov
